Navigácia

Obsah

O obci


Erb obce

Podľa Andreja Kavuljaka ako  uvádza vo svojom Historickom miestopise Oravy obecným znakom obce je vták sluka, ktorý je zachytený aj v obecnej kronike. Kronika sa začala písať však až v roku     . V monografii o obci Horná Lehota, ktorú zostavil Peter Huba v roku 1994 ja uvedený ako obecný symbol holubica s ratolesťou v zobáku, ktorý vychádzal pravdepodobne z erbu Abaffyovcov.

Erb obce tvorí v modrom poli štítu na zelenej pažiti strieborný (biely) vták so zlatými (žltými) nohami a zobákom, držiaci v zobáku zlatú (žltú) jaštericu so strieborným (bielym) jazykom.

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať z 18. storočia, uložená v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgovej zbierke pečatí. Na odtlačku nedatovaného typária s kruhopisom SIGILLUM POSS. F. LIHOTA (Pečať obce Horná Lehota) je vyobrazený na pažiti vták s jaštericou v zobáku. Takáto istá pečať sa našla aj v Štátnom archíve v Bytči. Na základe týchto zistení bol uvedený symbol obce schválený aj Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra.

 

Poloha obce

Obec sa rozprestiera po pravej strany koryta rieky Oravy v nadmorskej výške 534 m. n. m. Chotár je značne členitý. Vo výškovom rozpätí 520 – 1 050 m.n.m. má vrchovinný až hornatý  povrch. Z južnej strany je obec obkolesená chrbátom Oravskej vrchoviny, čo spôsobuje nedostatok slnka v zimných mesiacoch, zo severnej pohorím Oravská Magura. Stredom obce vedie cesta 1. triedy, ktorá je súčasťou hlavnej dopravnej tepny z juhu na sever Európy.  Susedí s obcami Sedliacka Dubová a Dolná Lehota, ktorá je miestnou časťou obce Oravský Podzámok.

 

Fauna a flóra

V okolitých lesoch môžeme sa stretnúť s jeleňom, srncom i diviakom. Zriedkavejšie sa tu vyskytuje medveď hnedý, vlk alebo rys ostrovid. Pokoj a vhodné hniezdne podmienky v lesoch nachádza myšiak hôrny a jastrab veľký. Klopanie na kmene stromov prezrádza prítomnosť ďatľov. Z vtáctva sa v okolí resp. v obci vyskytujú sýkorky, pinky, králik zlatohlavý, orešnica perlavá, sojka obyčajná, kukučka, brhlík európsky, drozd kolohrivý, kôrovník krátkoprstý, strnádky lúčne, sláviky, prepelice, hrdlička záhradná, stehlík, žltochvost, vrabec,hýle, straky, kolibríky, potápky, lastovičky, beloritky, kačice divé a sem-tam aj labute. V posledných desiatich rokoch sa objavili kormorány, ktoré robia veľké škody rybách. Z nočných vtákov sa vyskytuje myšiarka ušatá, sova obyčajná, kuvičok vrabčí a netopiere.

Na lúkach a stráňach nájdeme slepúcha lámavého, jaštericu obyčajnú, salamandru a vretenicu obyčajnú.

Samozrejme sa na lúkach a lesoch chotára sa vyskytuje mnohoraký hmyz. Treba však spomenúť, že sa tu vyskytuje aj jeden z najväčších motýľov v strednej Európe Vidlochvost feniklový.

Rieka Orava je bohatá na ryby. Plávajú v nej mreny, podustvy, jalec, pstruh potočný a dúhový, lipeň a sem-tam sa objaví aj hlavátka, ploska , čerebľa, úhor, hrúz a kolok čierny.

Rastlinstvo horno-lehotskej prírody je veľmi bohaté. Zo stromov sa tu nachádza veľa druhov. Rastie tu jelša sivá, jaseň štíhly, rôzne druhy vŕb, buk, dub zimný, breza, borovica lesná, hrab. Z krovín sa tu nachádza lieska, baza, trnka, hloch, egreš, ríbezľa alpínska, čremcha strapcovitá, lykovec jedovatý, ruža šípová.

Na lúkach a v lesoch sa vyskytuje množstvo rôznych tráv a kvetenstva. Nachádza sa tu množstvo liečivých rastlín ako aj rastlín, ktoré sú chránené kvôli svojej vzácnosti alebo ohrozenej existencii, anpr.D: pahorec brvitý, horec krížnatý, ľalia zlatohlavá, bradáčik vajcovolistý a pod.

 

Kultúrny a športový život v obci

Ochotnícke divadlo má v našej obci dlhoročnú tradíciu. Prvé predstavenie sa uskutočnilo v roku 1922. Zakladateľom ochotníckeho divadelníctva v obci, režisérom a autorom divadelných hier bol Jozef Libor Matoška. Medzi jeho divadelné hry patria "Eliena, Cesta radosti, Obnovený svet, Prerušená cesta a Presadený kvet." O režírovanie hier v neskorších rokoch sa starali učitelia pôsobiaci v obci: Jozef Humaj, Imrich Suchý, Ján Mikuláš, Pavol a Peter Polákovci a iní.  

Po prerušení po roku 1989 sa znova jeho tradícia obnovila a pravidelne na 2. sviatok vianočný na Sv. Štefana sa ochotnícky súbor „Široň“ predstavuje s divadelnou hrou. Na obnovení má zásluhu hlavne sl. Mária Reguliová a Jaromír Kňazúr, ktorí bol zároveň nielen hercom ale aj režisérom. V roku 2005 a za prácou odsťahoval do Bratislavy, preto réžiu prebrala Mária Reguliová.

V obci sa nezabúda ani na uchovanie tradícií našich predkov. V 70-tych rokoch bola založená folklórna ženská spevácka skupina pod vedením p. Agnešy Bjelovej. Na naliehanie vdp. Mgr. Henryka Siteka, správcu farnosti, obnovila sa jej činnosť. Za posledných 10 rokov vždy na poslednú fašiangovú sobotu pripravia folklórne pásmo, s ktorým vystupujú nielen v obci, ale zúčastňujú sa aj na folklórnych prehliadkach v rámci okresu, ale aj v susednom Poľsku. Po odchode p. Bjelovej z obce, vedenie a prípravu folklórnej skupiny prebral p. Jozef Sroka.

Kultúrno-športová komisia pri Obecnom zastupiteľstve každoročne pripravuje „Obecný ples“, ktorého sa zúčastňujú nielen naši občania, ale aj občania z okolitých obcí.

O športový život  sa v nedávnej minulosti starali hlavne členovia športovej komisie, ktorí pripravili viaceré športové podujatia pre našich občanov ako aj športových nadšencov z blízkeho okolia. Do športového kalendára sa zapísali akcie: lyžiarsky prechod horno-lehotskou prírodou „Biela stopa“, minifutbalový turnaj, nohejbalový turnaj, stolnotenisoý turnaj, ako aj pre deti a mladšiu mládež badmintonový turnaj. Hlavne lyžiarsky prechod má svoj stály dátum a zúčastňujú sa ňom turisti zo širokého okolia.